Dnešok

Aby sa vybudoval primeraný systém, občania musia rozumieť zákonom. Až potom môžu zákony dodržiavať a kontrolovať vlády.

Príchod internetu sa postaral o množstvo eufórie, a tiež o sklamanie pre niektorých. Oslavoval sa ako nová globálna komunikácia, ktorá definitívne prelomila všetky kultúrne a národné bariéry a svet sa končene stáva veľkou rodinou bratov a sestier. Nové technológie však viedli finančný sektor k tomu, že efekt sietí posilnil 0,123 percent profitujúcich – a všetkých ostaných oslabil.

Finančné elity zdokonalili internet na nástroj svojich cieľov. Obyčajní občania na internete komunikujú najmä so svojimi najbližšími priateľmi, susedmi a kolegami. 80 percent všetkých aktivít na sociálnych sieťach sa realizuje lokálne.

Rozhodnutie o tom, či sa technologický pokrok použije v prospech, alebo na znehodnotenie ľudstva, vŕta v hlave každému jedincovi. Tu sa prejavuje, že väčšina ľudí je hendikepovaná.

V súperení myšlienok a ideológií musí každý najprv vedieť svoje myšlienky artikulovať. To sa taktiež deje na internete a lokálne v rodnom jazyku.

Jazyk je jediný prostriedok človeka, ktorý ho robí zrozumiteľným a skutočne sa ním s inými dorozumie.

Je vždy pravdou, že jeden z piatich mladých Európanov nevie čítať, alebo písať, to je 20 percent. Negramotní tvoria, politicky povedané, v mnohých krajinách najsilnejšiu stranu.

Zároveň sa očakáva, že hyperglobalizovaný svet sa má dohodnúť na cudzom jazyku pre väčšinu ľudí na Zemi: na angličtine.

Prečo Európania neprihliadajú na svoje národné jazyky a majú sa venovať angličtine ,ako jazyku EÚ? Narodení v 21. Storočí sa anglicky, dánsky, francúzsky, učia sa anglicky, učia sa anglicky! Angličtina je jazyk googla, a preto aj sveta. Jazyk počítačov, vedy a sveta financií. Okrem sveta módy, elegantnosti alebo hudby, všeobecne sveta mladých. Všetci démoni, ale aj domény by chceli v Európe spolu hovoriť, mali by globálne hovoriť aj po nemecky?

Keď si chceme v Európe 21. storočia  zobrať všetko, potom nám musí byť aj jasné, prostredie vzdelanosti: anglické is it and if you don’t speak it, you are out.

Európsky súdny dvor potvrdil, že zamestnanci EÚ nehovoria anglicky, ale používajú umelý jazyk. Dokonca aj Briti a Íri sú dezorientovaní. Pod názvom »Krátky zoznam nesprávne používaných anglických termínov v publikáciách EÚ«, upozornil  súdny dvor na zásadný problém: »V priebehu rokov si európske inštitúcie vytvorili slovníček, ktorý sa líši od akejkoľvek uznávanej formy anglického jazyka.«Jazyk vedúcich predstaviteľov EÚ obsahuje »slová, ktoré neexistujú, alebo pre rodeného hovorcu mimo inštitúcií EÚ, sú relatívne neznáme, a dokonca často nezodpovedajú norme pravopisu a gramatiky«.

Súdny dvor narátal 100 výrazov, ktoré zamestnanci EÚ používajú nesprávne  Len zasvätené osoby rozumejú nesprávnemu použitiu.

Babylonská dilema, ktorá je určená v každej nadnárodnej organizácii, sa chytrým slovníkom nemôže vyriešiť.

Dilema rozdielnych jazykov je jedným, ak nie základným problémom hyperglobalizovaného sveta. Aj v 21. storočí má ešte do určitej miery väčšina ľudí na svete ťažkosti správne sa vyjadrovať slovom aj písmom vo svojom materinskom jazyku.

Rozmanitosť jazykov a dialektov nie je prežitkom minulosti, ale následok rozmanitosti svetových kultúr. Tieto skupiny jazykov nie sú vždy identické s národmi, pozrime ma na Kataláncov a ich secesné želania Španielov. V severnom Taliansku je skupina jazykov, v ktorých sa hovorí furlansko – románsky jazyk, ktorý sa výrazne líši od talianskeho jazyka. Slovinci v južnom Rakúsku hovoria inou slovinčinou, než občania Slovinska. A Íri hovoria celkom inou angličtinou, ako Angličania. Iné etnické skupiny sú už dokonale trojrečové, ako južní Tirolčania – hovoria po taliansky, nemecky a svojím tirolským dialektom. Turci v Nemecku majú plné ruky práce, aby sa naučili turečtinu a nemčinu. Okrem toho by ste museli rozumieť Švábov alebo Sasov.

Jemné odtienky rozhodnú o tom, či komplexný vecný obsah človek pochopí alebo nepochopí. Dokonca aj dobre vzdelaní akademici celkom pekne kokcú, keď formulujú zmluvy v iných jazykoch, alebo musia sledovať rokovania v iných jazykoch.

Ukazuje sa, že väzba k vlastnému národu je silnejšia, než všetky ostatné identity. Ľudia vidia sami seba predovšetkým ako občanov svojej krajiny a sekundárne, ako obyvateľov svojho mesta, či dediny a až v poslednej línii ako ›občanov sveta‹. Len v dvoch krajinách sa obyvatelia identifikovali ako silnejšie spojení so svetom, než so svojím národom. V utrpení násilných excesov trpeli Kolumbijčania a obyvatelia štátika Andorra.

Materinský jazyk nie je pre väčšinu ľudí luxusom, je to len jediný jazyk, ktorý obstojne ovládajú. Dnes sú viacnásobne vylúčení z demokratického procesu rozhodovania, pretože už nevedia sledovať spoločenské debaty. Nepochopenie do značnej miery priviedlo občanov k mrzutosti nad EÚ.

V medzinárodných zmluvách, je problém obzvlášť dôrazný. Pretože nikto nemôže zladiť preklady naozaj tak puntičkársky, aby navrátil ducha dohody v niekoľkých odlišných jazykoch. Medzitóny určujú aj substanciu zákonov. Vnútroštátne právne predpisy práve v rozhodujúcej subtilite neprinesú často zhodu technokratom v angličtine, kde dominuje medzinárodná politika a globálna ekonomika. Zákony majú inú slovnú zásobu. Dohody a zmluvy potrebujú viac, než len pár nesúvislých viet. Len keď zmluvné strany rozumejú litere a duši zákona, budú sa toho aj držať.

Ľudia nemajú rozumieť, ako sú ťahaní za nos. Kto chce už len vedieť, čo sú to za exotické výrazy ako »Collateralized Debt Obligations«, »Asset Backed Securities« alebo, čo sa skrýva za »Credit Default Swaps«?

Pre obyčajného občana je to všetko nepriehľadné. Ale kto kapituluje pred zdanlivo racionálnou komplexnosťou, sa už nemusí vedieť vyjadrovať byrokratickým huhňaním, je povoľným poddaným. Čím menej ľudí chápe zákony, tým je pre úrady ľahšie, vynucovať si dodržiavanie zákonov. Utópia sa stane ideológiou, ktorých konečným dôsledkom je totalitný systém.