Dnešok

Úverová potreba vzniká u klienta v prípade, kedy nemá dostatok vlastných finančných prostriedkov. Riešiť túto situáciu môže pomocou banky, ako úverovej inštitúcie alebo pomocou nebankového veriteľa, ktorý má právoplatné povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, pôžičiek a iných úverov od Národnej banky Slovenska.

Banka a pobočka zahraničnej banky, na základe bankového povolenia poskytujú úvery podľa zákona o bankách a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, úver na bývanie podľa zákona o úveroch na bývanie a podľa zákona o stavebnom sporení.

Všetky transakcie na finančnom trhu sa vykonávajú na základe návratnosti, to znamená, že predávajúci (veriteľ) predá peniaze kupujúcemu (dlžníkovi) a verí že po dohodnutej dobe mu dlžník peniaze, vrátane dohodnutej ceny za poskytnutú službu, vráti späť. Obchod si veriteľ  zaisťuje zmluvami.

Ešte v roku 20147 sa uoravovavovali spory podľa zákona č. 244/2001, zákona o rozhdsovskom konaní, ktoré môže vzniknúť medzi zmluvnými stranami a zmluvné strany sa „dohodli“ na uzavretí rozhodcovskej zmluvy.

V roku 2015 sa poniektorí, dokonca nebankoví veritelia, aj odvolali písomne na právny základ, podľa ktorého uzavierajú so spotrebiteľom rozhodcovskú zmluvu, a to podľa § 3 zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Boli bankoví veritelia , ktorí sa neunúvali, ale priamo a hneď písomnou formou poučovali o následkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva mohla mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská doložka v roku 2016 už nie je prípustná.

Rozhodcovskú zmluvu „pripne“ veriteľ v písomnej forme ku zmluve o poskytnutí úveru, a to v jeden a ten istý deň. Je neprimerané, ak rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným(veriteľom) a povinným(spotrebiteľom) uzatvoria v rovnaký deň, ako veriteľ so spotrebiteľom uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru.

Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, uzavretú rovnako ako zmluvu o poskytnutí úveru vo formulárovej podobe, ktorú predloží veriteľ spotrebiteľovi, individuálne ju nedojedná, spotrebiteľ jej obsah nemôže ovplyvniť, doplnia sa iba údaje o spotrebiteľovi, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru, dátum uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, meno a podpis osoby konajúcej v mene a na účet veriteľa a podpis spotrebiteľa (povinného).

Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú vo formulárovej zmluve vopred predtlačené.

Sám veriteľ, si zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená.

Spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.

Sú to nekalé zmluvné podmienky a aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Takáto spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je v celosti neprijateľná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

Takáto spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je nekalá, musí byť postihnutá  sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, platnom a účinnom v rozhodnom období.

Vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňa rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Každý zamestnanec veriteľa, je povinný v zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, účinného od 01.01.2010, spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti pre základný stupeň, čo znamená, musí každé 4 roky absolvovať osobitné finančné vzdelávanie v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov s adekvátnym potvrdením o jeho absolvovaní.

„Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.“(Ustanovenie § 3, ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Každý zamestnanec veriteľa je povinný k spotrebiteľovi pristupovať s odbornou starostlivosťou. Žiadny zamestnanec veriteľa túto zákonnú povinnosť neplní, nepoučuje s odbornou starostlivosťou nekvalifikovaného spotrebiteľa, nenechá mu priestor na rozhodnutie a voľbu.

Spotrebiteľovi, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Navyše, je mu predložená súčasne spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (v ten istý deň) so zmluvou o poskytnutí úveru, a teda môže ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany veriteľa.

Spotrebiteľ, je vždy neprofesionálnym spotrebiteľom, ktoré dokonca definuje zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v ustanovení § 5 ods. 3 „Neprofesionálnym klientom sa na účely tohto zákona rozumie klient, ktorý je fyzickou osobou, ktorému je poskytované finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti.“

Vzhľadom na to, že každá osoba, či je to zamestnanec banky, nebankového veriteľa alebo viazaný finančný agent, ktorí môže sprostredkovávať spotrebiteľské úvery a pôžičky v mene nebankového veriteľa, ktorý má právoplatné povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov od Národnej banky Slovenska, bez splnenia tejto požiadavky odbornej spôsobilosti nie je oprávnená jednoducho napísané jednať s klientom! sú oprávnení byť v kontakte s klientom.

Spotrebiteľ tak nemôže v žiadnom prípade,  pretože veriteľ si výslovne vymienil jeho povinnosť, do podstatnej časti zmluvného formulára akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že napríklad, by spotrebiteľ  mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne.

Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ neuzatvára v čase tzv. e vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebiteľ, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenie zachovať náležitú obozretnosť

Zmluvné podmienky si veriteľ zjavne vopred pripraví, spotrebiteľ ich nemôže zmeniť obsahovo, čo je presne daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( aj čl.3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Spotrebiteľ teda uzatvára neplatnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, a takáto v budúcnosti negatívneho vývoja finančnej situácie spotrebiteľa, nemôže platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).

Členské štáty Európskej únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany veriteľa podľa ich vnútroštátneho práva, boli odstránené a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Poberatelia, či žiadatelia o poskytnutie spotrebiteľského úveru, na záver jedno; zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, nevyplýva však z neho povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovskú zmluvu, priamo vo formulárovej zmluve.

Povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv rozhodcovskú zmluvu zakladajúcu nerovnováhu medzi právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa.

Na spotrebiteľské právne vzťahy je vždy potrebné prednostne aplikovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Svojou povahou a podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením na strane fyzickej osoby.