Dnešok

Keď Euroštáty vymenovali za kontrolóra bánk ECB, zriadenú divokou  sieťou centrálych bánk sveta, začala pumpovať trhy darovanými peniazmi. A táto banka má preverovať bezúhonnosť bánk. Kliatba lacných peňazí je v tom, že môže byť použitá iba s manipuláciou a s prekrucova-ním práva a môže sa zmeniť v reálne hodnoty.

Finanční ekonómovia Anat Admati a Martin Hellwig poukázali puntičkársky vo svojej knihe Cisárové nové šaty, že diskusia o takzvanom vlastnom imaní bánk je falošná diskusia. Mario Draghi ešte v januári 2014, povedal, že radšej dá zúrivému psovi 8% z kapitálového imania, ako 6%. Po pojmom vlastný kapitál sa rozumejú zhruba všetky hodnoty, ktoré musia byť súčasťou bilancie banky, aby sa zabepečil nedoplatok. Pre porovnanie, každý normálny podnikateľ spí veľmi zle, keď jeho vlastný kapitál skĺzne pod 30%.

Admati vyzýval, že sa štátny finančný dohľad nad bankami musí koncentrovať na riziká bánk.  Dnes banky rohodujú slobodne, aké sú ich obchody riskantné. S nepriehľadnými vzorcami vypočítavajú, že šrotový papier nie je vôbec taký zlý, ako by si to mohla myslieť nestranná osoba.  Riziká pochádzajú z nedostatku transparentnosti a sietí, a z extrémne nízkych kapitálových kvót. Odhliadnuc od pravdepodobnosti predpokladanej neschopnosti platiť a nákazy účinkov, sú vysoko zadlžené banky, ako všetky veľkí dlžníci, neefektívne v ich investičných rozhodnutiach a vy hýbajú sa poskytovaniu relatívne bezpečných úverov pre podnikateľov, pretože nemajú dostatočne silný ziskový potenciál. Takéto správanie je v ohrození spolu s poľovaním na úročenie, na výnosy, ktoré môžu ekonomiku ohrozovať a poškodzovať.

To, že ECB financuje štáty, je skutočne nezákonné. Priamy nákup štátnych dlhopisov, ktorý sa i začal v čase vrcholiacej krízy eurokrízy, zastavila opäť ECB potom, čo ju právnici varovali pred otvoreným porušovaním zákona.

Takto sa v dôvernej svornosti delia vlády eurozóny, ECB a banky s liecenciou na neobmedzené tlačenie peňazí. Obšas sú vynaliezavé, v januári 2014 sa bez podnetu na novo zhodnotili akcie talianskej centrálnej banky. Týmto si mohli veľké talianske banky Intesa Sanpaolo a UniCredit zadovážiť 4,3 miliardy euro. Klasická tvorba peňazí z ničoho.

Nezabezpečené tlačenie peňazí vedie k úpadku morálky a slušnosti ,k porušovaniu zákona, a tým k úpadku demokracie a právny štát vedie k bodu, v ktorom parlamenty sú iba formálnymi bábkami.

Vývoj zachytil aj národné parlamenty. Poslanci môžu iba hlasovať, ako im nariaďujú frakcie a  daňovník sa musí pýtať: „Prečo potrebujeme objemnný počet poslancov, keď v skutočnosti by na to stačila jedna strana!“

Krátenie demokratických práv je sprevádzané trvalým klamaním občanov. Štát chce zabrániť, aby občania využívali len málo príležitostí, ktoré ešte majú, aby chránili svoje úspory, či svoj majetok.