Dnešok

V roku 1993 mal zažalovať koncern Procter & Gamble banku Bankers Trust, pretože  vystavením šrotu papierov priviedla podnikateľov do miliónových škôd. Procter žaloval, že im banka predala nepochopiteľné produkty. V priebehu procesu boli zverejnené dôverné výpovede pracovníkov bánk, ktorí doložili, že Bankers Trust vedome, a tak komplikovane upravil šrot papierov, aby zmiatol klientov. Istý obchodník v jednom spise o šrote papierov hovoril ako o »zlom sne«. Napriek tomuto varovaniu Clinton a Greenspan dopustili, aby vyzvané banky tieto papiere distribuovali. Šrot papierov je v obehu na svetových trhoch dodnes.

Takéto nebezpečné papiere sú logickým následkom vytvorenia peňazí štátom z ničoho: »Hodnota« umelých produktov je perfektným utajovaním ich nebezpečenstva. Nehodnotné peniaze našli svoje umelé hodnoty. Štát teda falšované peniaze netlačil len tak, aby sa zbavil svojich dlhov. Do boja vsadil systém, v ktorom neodvratne musí nasledovať pasca, manipulácia a podvod. Štát tak nebol ten, kto porušil právo, len povzbudil časť spoločnosti, ho napodobniť.

Bavorský sociológ, Michael Zöller píše: »Samotný štát poháňa expanziu peňazí a posmeľuje banky silou svojej politiky a jej vlastného kapitálu tvoriť peniaze z ničoho. Takto sa v priebehu roka 1999 obeh množstva dolárov zdvojnásobil a silnejšie rozmnožil eurá. Vláda Spojených štátov využila banky Freddy Mae a Freddy Mac na to, aby odstránili zo svojich kníh stopy politicky motivovaných udelení na poskytovanie pôžičiek, tento prostriedok sa ocitol v zaknihovaní, aj nemecká spolková vláda zakrátko žiadala štát ako príklad kreatívneho účtovníctva.

Banky pomenované Zöllerom ako hypotekárne, sa museli v priebehu krachu zoštátniť. Daňovníkov to stálo 187 miliárd dolárov. Za rok 2 013 oznamuje Fannie Mae ročný zisk 84 miliárd dolárov, ktorý média oslavovali ako »veľkorysý comeback«. V skutočnosti tento »zisk« vznikol preto, že banky mohli odrátať podstatnú časť strát daňovníkov. Týmto zaplatil daňovník tiež »veľkorysý comeback«. Ďalšia časť zisku pochádzala z odškodného, ktoré Fannie Mae dostala od súkromných bánk. Nemecké banky zaplatili 1,9 miliardy dolárov, úlomok toho, čo zarobili nemecké banky so šrotom papierov. Kvôli komplexnej bilancii sa muselo jednou analýzou prešetriť, koľko z tohto »zisku« za darované peniaze, šlo naspäť centrálnym bankám.

S Alan Greenspanovou »silou inovácií« kríza USA spôsobila globálnu krízu. Keďže peniaze v heyperglobalizovanom svete nepoznajú žiadne hranice, boli vtiahnuté do subprimárnej krízy, tak ako boli vyplienené nemeckí daňovníci, z ktorých len menšina bola zasiahnutá »subprimárnou krízou«. Aj tu bol štát, ktorý zlyhal. Štátne banky a úverové inštitúcie boli tými, ktoré intenzívne spolupracovali na rozšírení tvorby peňazí z ničoho.

Krízou nehnuteľností USA padla jedna z prvých bánk Deutsche Industriebank (IKB). Formálne sa roztrhla obchodom s otrávenými peniazmi – pretože ich sľúbila dôchodcom a ktoré ich nedostali. V dohľade IKB sedel v tom čase neskorší bankár EZB Jörg Asmussen.  V kruhu Wall-Street sa od smiechu chytajú brucho nad »bláznami z Düsseldorfu«, ktorí nemohli z otrávených papierov dostať dosť.

Banka poskytujúca úvery zo Severného Westfálska, WestLB sa musela taktiež rozvinúť. Otrávené papiere nezmizli. Uskladnili sa v takzvanej zúčtovacej alebo zbernej banke, v prvom inštitúte nedobytných pohľadávok. Ďalší zvláštny odpad sa vložil do prechodných WestLB a Portigon. Tu driemu problematické peniaze bo výške 1,5 biliónov euro , ktoré mohli byť predané so stratou, alebo zaplatené daňovníkmi.

Bayern LB (bavorská banka poskytujúca úvery) musela byť zachránená v roku 2008 slobodným štátom Bavorsko a Spolkom proti masívnym stratám zo špekulácií. Záchrana bánk stála bavorských daňovníkov najmenej 3 miliardy euro. Spolok poskytol garancie vo výške 15 miliárd eur. V Bavorsku sa štát zvlášť vmiešaval do bankovníctva. V roku 2007 kúpila štátna banková skupina Hypogroup Alpe Adria (HGAA), z Rakúskej spolkovej krajiny Korutánsko, 1,2 miliardy euro od Bayern LB. Bavorskí politici totiž snívali o »globálnom hráčovi« na rieke Isar. O krátky čas neskôr Bavorsko odkrylo dieru v HGAA vo výške 1,5 miliardy eur. Náhle predalo Bavorskú banku za jedno euro Rakúskej republike. Šéf Bayern LB Werner Schmidt musel odstúpiť – a stal sa poradcom HGAA. Predseda banky Michael Kemmer musel taktiež odstúpiť. Stal sa hlavným obchodným vedúcim v zastúpení Spolku nemeckých bánk a lobuje za nemecké banky v Berlíne a Bruseli.  Bývalý bavorský minister financií Kurt Faltlhauser, zodpovedný za dohľad nad štátnymi bankami, zamietal akékoľvek spolupodieľanie sa na škandále – údajne mal mať dôveru menežéra banky.

V roku 2014 v HGAA vyšlo najavo, že »núdzové znárodnenie« mohlo stáť rakúskych daňovníkov do 19 miliárd eur. Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer hovorí o »katastrofe rozpočtovej politiky«.Rakúsky spolkový kancelár  Werner Faymann, ktorý sa medzitým vrátil pomocou vladárstvom zamorenej HGAA z Bavorska, pamätal na bankrot Creditanstaltu, ktorý v roku 1931 spustil krach v Európe. 185

V roku 2008 musela HSH Nordbank (Hamburg a Šlezvicko-Holštajnska) odpísať spolu 1,1 miliardu eur a vďaka nepriehľadným obchodom sa ocitla na okraji úpadku. V roku 2013 sa musel jej bývalý predseda zodpovedať pred súdom. Jeho prehlásením sa začal proces NDR: » pred Hamburgským okresným súdom bol obvinený Dirk Jens Nonnenmacher, bývalý šéf HSH Nordbank, z mlčania a ťažkého podvodu  sprenevery. Štátny orgán mal byť údajne voči nemu zaujatý, ako sa obvinený v pondelok vyjadril. ›Štátny zástupca mal údajne pri vyšetrovaní klásť otázky „môžete a musíte“, objasňuje Nonnenmacher. Má však zato, že žaloba pred vyšetrovaním obvineného predbežne vôbec nechcela vypočuť, pretože musela najskôr vypočuť jeho právneho zástupcu. Vzhľadom na to, nechcel odpovedať na otázky štátneho zástupcu, povedal bývalý finančný šéf a predseda. Bol ochotný odpovedať len na otázky Súdneho dvora.

Sachsen LB aj napriek tomu ,ako od obyvateľstva Saska prevzala 2,75 miliárd eur, skolabovala, a bola predaná banke poskytujúce úvery Württemberg,. Výdavky saských daňovníkov sú doteraz pol miliardy eur. Krátko pred rozvratom regionálna televízia MDR informuje o neuveriteľnej situácii v štátnej banke: »ešte pred bankrotom patrí do roku 2014 vedenie banky k najškandalóznejším. Predseda Michael Weiss si mohol lízingovať na náklady banky mercedes 600 s výnimočnou výbavou spojky, pre svoje vodnošportové hoby. Minister financií Metz bol preto následne nútený prostredníctvom dekrétu obmedziť veľkosti služobných vozidiel. Navyše Weiss uprednostňuje svoju životnú družku, ktorá rýchlo nasadila jednu zamestnankyňu banky do pozície personálnej šéfky inštitútu. V roku 2014 sa rovnako vynárajú cez súkromného detektíva zamestnanci, ktorých vedenie banky zamestnalo špehovaním.

Ako muruje štát, keď je chytený pri plienení, dokladuje krátka správa v MDR (televízia Der Mitteldeutsche Rundfunk), z februára 2014: »Pokiaľ ide o Sachsen LB, aj keď jej záležitosť pravdepodobne nebude prebiehať občianskymi civilnými procesmi, Lipská prokuratúra chce navrhnúť obžalobu na bývalých predsedov. Lipský okresný súd odmieta proces otvoriť, keďže obvinenie nebolo dostatočne podložené. Žalujúci orgán následne v januári podal žalobu na vyšší súd, avšak nie osobne podpísaným listom. Pre túto formálnu chybu nemohla zostať blízko krachujúca Sachsen LB pre troch obvinených bez následkov. Nezávislé znalecké posudky podali krutú analýzu rizík, ktoré sa ešte stále nachádzajú v padnutých, alebo chorých bankách, poskytujúcich úvery,  nefinancujú ich krajiny ani spolková vláda. Taktiež skutočné riziká správy menežmentu zúčtovacej banky FMS, ktorá zhltla miliardový debakel Hypo Real Estate Holding AG, sotva nezaťažil verejnosť platením O štúdie, v ktorých je rozanalyzovaná situácia úverových bánk a zúčtovacích bánk v Nemecku, nejaví doteraz nikto záujem.

Kto môže byť spokojný so sčítaním strát  úverových bánk? Berlínska banka poskytujúca úvery mala veľkú hodinu práve v roku 2001. Vládnuci starosta Eberhard Diepgen musel kvôli »najväčšiemu ekonomickému škandálu v histórii Spolkovej republiky odstúpiť.

Presná škoda nie je dodnes jasná.Politický škandál sa stal neslýchanou zmesou korupcie, vydierania, krádeže, luxusných víl, zneužitia úradu a zlyhania kontroly. Informátor, ktorý spolupracoval s vyšetrovacou kompou, bol v Grunewalde zavraždený.